Možno aj preto, že ten kto je sám nešťastný, chce počuť o tom, že je niekto na tom ešte horšie ako on sám. Zrejme preto, aby utíšil v sebe ten pocit hluchoty a prázdnoty.
Tento príbeh hovorí o tom, ako si aj dobro vie nájsť svoju cestu. Začal v roku 2015 na sviatok všetkých svätých. Veľa ľudí by si možno povedalo, že zrejme všetci svätí nestáli pri jednej rodine v našej dedine.
Zavýjanie sirén neveštilo nič dobré. Hasiči sa valili k horiacemu domu, ktorý sme pred piatimi rokmi kolaudovali a vlastne ešte stále nebol úplne dokončený. Obrovské nešťastie a veľká tragédia. Ale vraj treba aj v tom zlom hľadať niečo dobré. A dobro na seba nedalo dlho čakať. Ľudia sa zachovali úžasne, fantastický. Jeden priniesol drevo, iný pomohol otĺkať omietku, ďalší opravili zoškvarenú elektriku... ženy priniesli jedlo pre tých ktorí robili.
O niekoľko týždňov, presne na Vianoce, sa rodina mohla opäť nasťahovať do opraveného domu.
Ale týmto príbeh nekončí. Kto nemohol pomôcť manuálne, pomohol finančne. A financií bolo podľa domácich viac ako potrebovali. Aspoň tak to vypočítali oni. A preto začali vracať „prebytočné“ financie späť ich darcom. No a tristo eur mi priniesol pán domáci aj na obecný úrad. Vraj, aby som ich použil tak, aby niekomu pomohli.
Práve v tom čase sa u nás natáčala relácia NAJ Dedinka Slovenska, kde jedna z úloh bola aj „pomoc blížnemu“. Hľadali sme rodinu, ktorej pomôcť. Vybrali sme rodinu, ktorá ma tri deti a jedno z nich je postihnuté. Pracovať môže iba otec a matka sa neustále musí starať o rodinu, a aj preto rodina musí žiť skromne. Na naše prekvapenie, si rodina túto pomoc nežiadala a tak sme museli vybrať inú.
O pár dní neskôr sme sa dozvedeli, že táto rodina potrebuje pre postihnuté dieťa kočiar. Zbytočné bude spomínať, aké problémy mali s vybavovačkami na posudkovom, v poisťovni... No nakoniec sa takmer všetko podarilo a kočiar pre postihnuté dieťa bol schválený. Avšak s jednou podmienkou. Cena je tri tisíc eur a desať percent treba doplatiť. Teda tristo eur. Presne tých tristo eur, ktoré som mal na obecnom úrade zamknuté v trezore od rodiny, ktorá pred pár týždňami vyhorela a sama nedávno potrebovala pomoc.
No jednoducho a skrátka, dobro si vždy nájde cestu. A našlo si ju aj teraz.
Je radosť byť starostom v takejto obci, kde sa ľudia môžu spoľahnúť jeden na druhého. A v tejto chvíli je jedno, ako skončíme v súťaži NAJ Dedinka Slovenska. Pre nás je obec Kuchyňa už teraz víťazom.