V našej obci za desať rokov stúplo množstvo odpadu o takmer 33%, pričom počet obyvateľov stúpol iba o 7%. A to hovoríme iba o odpade, ktorý skončí na skládkach, zberných dvoroch a v separovaných zložkách. Koľko ho ešte skončí na čiernych skládkach, s ktorými si celé roky nikto nevie poradiť. A tak si tento horúci zemiak často v minulosti prehadzoval štát a samospráva.
Nový zákon prináša veľké zmeny
Nekonečnú vojnu medzi štátom a samosprávou, mal vyriešiť nový zákon o odpadoch. No a štát sa s nim vysporiadal veľmi jednoducho a spôsobom jemu vlastným. Zákonom stanovil za povinnosť mestám a obciam to, s čim si sám roky nevedel poradiť. A nie len to, ale dokonca bude kontrolovať to, čo veľa krát sám nedokázal zabezpečiť.
Vzniknú Organizácie zodpovednosti výrobcov
Aby to celé nebolo také jednoduché a aby novela zákona vyzerala dosť dôstojne, dôležito a potrebne, pribudli nám s novým zákonom ďalšie inštitúcie – Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) a Koordinačné centrá (KO). Organizácie zodpovednosti výrobcov vstúpia do vzťahu medzi mestá, obce a firmy zabezpečujúce separovaný zber. Napriek tomu, že nikto po ich vzniku nevolal, nikto ich do teraz nepotreboval. Na dohodu o likvidácii odpadu a separovaných zložiek sa do teraz vždy stačili dohodnúť iba dva subjekty – mesta, obce a firmy zabezpečujúce zvoz a likvidáciu odpadu.
Tovar a odpad – kúp a zahoď
Ale toto všetko je vec skôr administratívna, úradnícka či byrokratická. Čo ma okrem iných nejasností zaujalo na novom zákone je princíp a pozadie celého problému. Zákon o odpadoch, nech už je akýkoľvek, odzrkadľuje dnešnú dobu.
Uvediem to na príklade elektroodpadu. Ak sa nám v minulosti pokazil napríklad televízor, zavolali ste opravára, ktorému stačilo vymeniť malú, lacnú súčiastku a televízor nám opäť niekoľko rokov slúžil. Dnes to už prakticky nie je možné. Ak sa nám pokazí televízor, tak ho vyhodíte a kúpite si nový. Preto od teraz už nebudeme potrebovať opravárov televízorov, ľadničiek... Budeme potrebovať iba viac autobusov, ktorými budú zvážať novodobých „otrokov“ do priemyselných centier, aby vyrábali stále nové spotrebiče a druhých na šrotoviská, kde ich budú likvidovať. Skrátka vyrobiť, užiť a zahodiť. Takým sa stáva dnešný svet a tento princíp sa prenáša aj do našich medziľudských vzťahov.
Čo to z nás urobí?
Vždy sme sa v minulosti hrdili tým, aký sme my Slováci šikovní, variabilní, vynaliezaví národ. No tento systém z nás robí ľudí presne opačných a stávame sa už iba mlčiacou súčasťou výrobných liniek.
No, ale vrátim sa na začiatok celého problému. Zákon o odpadoch, ako jedna malá súčasť celého systému, ktorý nám je po malých nenápadných kvapkách dávkovaný, nie je zákon proti mestám a obciam. Možno nie je ani proti štátu. Je to ďalšia časť do skladačky, ktorá je proti nám, ako ľuďom.
Čo nám povie ústavný súd?
Po dnešnom (28.10.2015) oznámení skupiny poslancov o podaní návrhu na Ústavný súd návrh na vyslovenie protiústavnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, sa zdá, že nejasností okolo tohto zákona je asi ešte veľa. Ako uvádzajú, sú presvedčení o tom, že zákon o odpadoch vytvára podmienky pre korupciu a monopolné prostredie. Napríklad aj tým, že znevýhodňuje obce a núti ich uzatvoriť zmluvu s Organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV). Obce nemajú záruku pokrytia nákladov na separovaný zber... No a z toho plynú obavy, že mestá a obce zvýšia miestne dane, aby dokázali vykryť budúce možné zvýšené náklady.
Nuž počkajme si, či Ústavný súd neurobí odpad zo samotného zákona o odpadoch.